"Matka je tá, ktorá môže zastúpiť všetkých ostatných, no ktorej miesto nezastúpi nik iný."

Kardinál Mermillod

Ako je to písané vo výroku vyššie bez matky, mamy, maminky, mamičky či babičky to proste nejde. Ako byť správnou matkou sa učíme celý život.

Úlohu matky vnímam ako matka úplne inak, v porovnaní s obdobím detských radosti.

Pre naše deti sme ochotné urobiť to prvé aj posledné a mnohokrát aj nemožné.  Ešte teraz si pamätám, aké to bolo, keď prvýkrát ochorel náš najstarší Kristián. Všetko, čo nás v podobných situáciách  trápi ide bokom a dokážeme podať nadľudské výkony.

Ale, čo všetko sme naozaj ochotné pre naše deti urobiť? Sme ochotné obetovať aj naše zdravie - psychické, či fyzické.

Možno v danom momente si to ani neuvedomujeme, ale až čas si vyberie svoju daň. Popri všetkých povinnostiach a starostiach sme neraz na poslednom mieste.

Tou, asi pre mňa najsilnejšou osobou v mojom okolí je moja mama, ktorá sa nikdy nevzdáva, ktorá obetavou starostlivosťou o nás, prišla takmer o všetko.

 Žila pre nás, pre mňa a brata, a zabudla na seba - na svoj život, na svoje potreby ...

Zabudla vnímať svoje telo – jeho signály – V O L A N I E    O    P O M O C. A tak sa len začalo prekrývanie jedného zdravotného problému iným.  

V mladom veku sa ocitla v stave, kedy jej lekári nevedeli dať šancu na zmenu, nevedeli jej poskytnúť vhodnú liečbu a následné uzdravenie. Dokonca niektorí si mysleli, že si vymýšľa, kým sme nenašli špecialistov, ktorí jej dokázali aspoň určiť diagnózy a dať vysvetlenie na jej zdravotné problémy. Kým k tomu však došlo – väčšina lekárov, ku ktorým sa dovtedy dostala, z nej chceli urobiť psychiatrického pacienta – začal kolotoč predpisovania silných opiátových liekov, po ktorých nevnímala realitu. Súčasťou jej života boli všetky možné lieky od bolesti – postupne sa z nej stával poslušný „ideálny“ pacient nášho zdravotníctva, závislý na liekoch a pravidelných návštevách rôznych odborných ambulancií. Zo ženy v najlepších rokoch, so životom pred sebou, sa stal pacient, ktorému medicína neposkytla riešenie problémov, ale iba "nejaké" prežívanie.

Dnes sa často stáva, že sa u nás rieši jeden problém a nepozerá sa na nás ako na komplexný celok. Pamätám si, ako pri jednej z konzultácií mojej mamke,  jeden chirurg povedal, že ona jednoducho potrebuje, spoluprácu viacerých špecialistov – neurológa, gynekológa, urológa, chirurga – ale, že pri pomeroch v dnešnom zdravotníctve sa to s najväčšou pravdepodobnosťou neudeje...

Náš osud máme vo svojich rukách my!

Je iba na nás, ako sa k prekážkam v našom živote postavíme. Môžeme sa iba pasívne prizerať, ako sa o našom ďalšom osude rozhoduje – o nás bez nás, alebo sa chytíme každej možnosti, ktorá nám do života prichádza.

Udialo sa veľa vecí v našich životoch, ktoré nás posúvali a formovali. Keďže lieky neriešili mamkine problémy, naopak vďaka nim prestávala žiť. Vďaka tomuto uvedomeniu hľadala iné cesty - zmenila jedálniček a zaradila kvalitné zelené potraviny do života (už počas môjho 8-mesačného pobytu v nemocnici). Neskôr som ju od tohto “dobrozvyku“ odhovárala (veď aj tak jej to nepomáha a “len“ vyhadzuje peniaze do vzduchu za nejaký zelený prášok a tablety.

Dnes po viac ako 8 rokoch užívania má iný život a kaskádou okolnosti, ktoré sa jej v živote diali aj ona je iná. Má odvahu žiť!

Zdravotné problémy neodzneli úplne, ale prijala ich a začala viac vnímať svoje telo – vie, čo a ako môže - dokáže fungovať, pracovať, tešiť sa zo života, z vnúčat.

Nie je odpísaná, ako tomu bolo počas užívania liekov. Je psychický vyrovnanejšia a má odvahu robiť  rozhodnutia, ktoré by pred rokmi nebola schopná urobiť. Jednoducho má svoj život vo vlastných rukách - stála sa kráľovnou svojho života a konečne po 50-tke začala žiť! Moja mamka je pre mňa hrdinkou, nevzdala to keď mohla ... a tých príležitosti bolo naozaj veľa. 

Moja mamka mi je príkladom, bezpodmienečnej lásky, ale aj toho, že my MATKY sme naozaj BOJOVNÍČKY a zvládneme aj nemožné.

Zároveň mám v nej príklad aj toho, ako to môže skončiť, keď ... prestanem mať seba na prvom mieste!

Jednoducho naše telo je úžasné a vždy, keď ideme zlým smerom dá nám to najavo. Ako ? No predsa chorobou!!!  

A preto, my ženy – buďme k sebe láskavé a majme sa radi – SEBELÁSKA je naozaj dôležitá!

Vyživujme našu dušu, ale nezabúdajme aj na naše telo! Správna výživa je dôležitá – a dokáže nás v ťažkých situáciách podržať, pretože IBA SPRÁVNE VYŽIVENÉ A VYČISTENÉ TELO môže správne fungovať.

Vnímajme naše telo – je naozaj múdre, dovolím si povedať, že je múdrejšie, než si to vôbec vieme predstaviť. Zamerajme sa na riešenie príčin nie dôsledkov – to je iba odkladaním výbuchu časovanej bomby v nás.

Namiesto drahej kozmetiky, investujme radšej do kvalitnej výživy – problém s pleťou, vlasmi , nechtami súvisí s našim vnútrom. (Viem, o čom píšem – ja som na kozmetiku v minulosti minula obrovské množstvo peňazí, ale efekt sa u mňa nikdy nedostavil v takom rozsahu ako úpravou stravy)